Napriek tomu, že príprava podkladu je jedna z najdôležitejších bodov v rámci dodržiavanie správnych technologických postupov sa v značnej miere zanedbáva.

Kontrola podkladu obvodových stien je nedôkladná. Podklad sa častokrát ani neumyje ani nenapenetruje.

Nalepenie tepelnoizolačných dosiek na nesúdržný podklad v kombinácii s neúčinným kotvením je predurčené na predčasnú deštrukciu menších či väčších plôch, čo môže viesť až k odtrhnutiu zatepľovacieho systému.

Medzi najčastejšie chyby pri zatepľovaní patrí aj zanedbanie kontroly podkladu. Preto pred zahájením nanášania zatepľovacieho systému je nevyhnutné skontrolovať technický stav podkladových vrstiev obvodových stien fasády. Podklad musí byť čistý, suchý, zbavený prachu a mastnôt.

Dôkladne ošetrený po biotickom napadnutí od plesní, najmä na severnej strane budovy. Trhliny a časté odlupovanie môžu prezrádzať, že s nosnosťou podkladu nemusí byť všetko v najlepšom poriadku.

Prídržnosť podkladu, tzn. ako drží omietka sa zisťuje skúškou na pevnosť v ťahu. Priemerná požiadavka na pevnosť podkladu je 200 kPa a najmenšia z hodnôt nesmie klesnúť pod 80 kPa.

Na základe toho sa rozhodne, či bude treba omietku otĺcť alebo ju stačí očistiť či napenetrovať. Pri veľkých nerovnostiach treba pristúpiť k vyrovnaniu celého podkladu.

Na základe výsledku odtrhových skúšok sa určí kotevný plán a výber druhu kotiev. U nestabilnej omietky je niekedy výhodnejšie pristúpiť k obitiu.

Medzi najčastejšie chyby pri zatepľovaní, patrí aj prekrývanie systémových porúch. Pri zanedbanej kontrole objektu sa často stáva, že aj vážne systémové poruchy ako rôzne trhliny v betónovej hmote, odlupovanie, rozpad, korózia výstuží, porušenie hydroizolácie…, sa prekryje zatepľovacím systémov.

Dôsledkom čoho dochádza k presakovaniu vlhkostí, plesneniu, odúvaniu až k uvoľneniu zatepľovacieho systému fasády.

Zatepľovací systém sa môže aplikovať len v súlade s ETICS a to na opravený a vyhovujúci podklad obvodového plášťa. Základnou povinnosťou každého realizátora je odstránenie systémových porúch.

Vyčistenie škár, odstránenie zdegenerovaného betónu – niekedy postačuje tlakovou vodou, odstránenie uvoľnených častí povrchovej úpravy, stavebných konštrukcií, plnohodnotná náhrada odstránených častí.

Vysprávka trhlín, oprava a vyrovnanie podkladu, oprava ukotvenia alebo výmena zábradlí balkónov a lodžií, náhrada balkónovej dosky, u striech ak treba odstránenie všetkých vrstiev vrátane hydroizolácie, oplechovania a pod.

Používajú sa nevhodné lepidlá, rôzne ekonomické náhrady lepidiel, ktoré nezodpovedajú kritériám pre kontaktné zatepľovacie systémy. Odporúčame lepiace stierky s vysokou priľnavosťou a pružnosťou.

Ďalšou chybou je nesprávne nanášanie lepidla na izolačné dosky. Lepidlo sa nanáša v tvare húsenice po celom obvode dosky a na plochu dosky v dvoch alebo troch bodoch.

Celoplošné lepenie je prípustné jedine v prípade lepenia na ideálne rovný povrch.

Častou príčinou porúch je nevhodná izolačná doska. Pri úplnej absencii stavebného dozoru zhotovitelia z dôvodu zvýšenia si príjmov neváhajú použiť izolačné dosky s nízkou objemovou hmotnosťou určené skôr na izoláciu napr. šikmých striech.

Nedostatočne chránený polystyrén sa časom zvetráva a u minerálnej vlny nesmie dôjsť k premočeniu dažďom. Navlhnutý izolant má výrazný vplyv na vznik plesní a jeho tepelnoizolačný účinok.

Používanie nevhodných hmoždiniek. Iné sa používajú na betón, iné na pórobetón a iné na tehlu. Od použitého podkladu závisí aj určenie správnej minimálnej dĺžky kotiev.

Hrúbka omietky sa nezapočítava do kotevnej dĺžky. Rôzne lacné a nekvalitné hmoždinky môžu vplývať na celý proces a kvalitu kotvenia.

Výrobca zatepľovacieho systému predpisuje použitie konkrétnych druhov hmoždiniek, minimálnu kotevnú dĺžku podľa druhu podkladového materiálu aj ich počet a rozmiestnenie.

Je len na stavebníkovi aby kontrolou a náročným dozorom eliminoval vyššie uvedené chyby.

Najčastejšou chybou a zároveň aj príčinou porúch zatepľovacieho systému je nesprávne realizovaná výstužná armovacia vrstva. Aj tu najviac ovplyvňuje výsledok časté a opakované podcenenie kvality použitého materiálu.

Použitie nekvalitných lepidiel s nízkou pružnosťou, ako sú lepidlá na lepenie obkladov a nie sú určené na vytvorenie výstužnej vrstvy.

Použitie sklotextilnej mriežky s nízkou mechanickou pevnosťou a odolnosťou proti pôsobeniu alkalického prostredia cementu.

Časom sa mriežka rozpadne a prestáva plniť svoju funkciu. Vznikajú trhliny vo výstuži a na povrchu fasády.

Nemožno oklamať ani samotný spôsob nanášania armovacej vrstvy. Najprv sa na izolačnú dosku natiahne lepiaca stierka a do nej sa vtláča zhora na dol sklotextilná mriežka s presahom aspoň 10 cm.

V žiadnom prípade nie naopak. Na rohy použiť špeciálne rohové profily s integrovanou sklotextilnou mriežkou. Často sa stretávame s tým, že je nedostatočná hrúbka výstužnej vrstvy.

Najlepšie cca 3 až 4 cm. Nerovnomerné nanášanie núti k šetreniu s materiálom najmä na záverečných plochách a dochádza k nanášaniu v tenších vrstvách ako treba.

Na kvalitu povrchovej úpravy značne vplýva výber vhodnej omietky a samotná realizácia. Neskúsená realizačná firma dokáže narobiť množstvo kvalitatívnych a estetických chýb.

Pri výbere tenkovrstvovej ušľachtilej omietky je potrebné rešpektovať podmienky, v ktorých má byť použitá. K dispozícii máme akrylátové, silikátové, minerálne a silikónové omietky. Tiež v rôznej štruktúre, zrnitosti a farebnosti.

Napríklad na minerálny zatepľovací systém nie je vhodné použiť akrylátovú omietku z dôvodu vysokého difúzneho odporu čo zabraňuje plynulému prechodu vodných pár obvodovou konštrukciou.

Dôsledky nesprávnej aplikácie zatepľovacieho systému

Predčasná strata odtieňa farieb omietky. Viditeľné praskliny na finálnej omietke. Zvetranie polystyrénu. Vznik vnútorného kondenzu. Navlhnutie izolantu z minerálnej vlny.

Tvorba plesní, rias a machov. Zatekanie cez praskliny a škáry. Odúvanie až uvoľnenie a odtrhnutie zatepľovacieho systému.